Svet v mojej farbe

Muškáty v mojej záhrade sa nikdy "nevyjadrovali" o ružách negatívne a nikdy si nevyžadovali, aby som ruže odložila preč, pretože nemôžu spolu fungovať a pretože to narušuje a obmedzuje ich krásu. Rastú si spolu, dostávajú rovnakú dávku vody a hnojiva. Majú rovnakú úlohu, v ktorej sa dopĺňajú. Rozvoniavajú celý dvor, sú okrasou, z ktorej domáci majú radosť.
Bez ruží by to bolo bez vône a bez muškátov by chýbal ten farbistý život a húževnatosť. Spolu tvoria záhradku, spoločne vytvárajú rôznofarebný obraz života vo dvore. Nikdy sa muškáty nesťažovali na ruže a naopak. Nikdy neukazovali na suché lístie iných kvetov. Vedeli, že je to obdobie, cez ktoré prechádza každý kvet, ktorý žije, plní úlohu, aj napriek horúcemu slnku a silnému vetru. Vedeli, že nevlastnia dvor, a že sú tu pretože si ich vybral niekto druhý.
Vedeli, že rovnako potrebujú starostlivosť, a že od toho závisí ich život. Vedeli, že sa v chladnom, tmavom, mrazivom a v období bez slnka ocitnú v tmavej pivnici, rovnako ako ostatné kvety. A to iba z toho dôvou, aby sa predĺžil ich život a práca. Muškáty to vedeli, a preto prijali ostatné kvety za spoločníkov, a preto spoločnými silami pracujú ako ozdoby, a preto sa dopĺňajú, lebo vedia, že sú na tom rovnako - závislí na niekom inom. Návzájom sa dotýkajú svojim životom, a "obtierajú" vôňami a preto už nie su sami svoji, ale sú ovplyvnení životom a prácou toho druhého. Nemusia poukazovať na chamraď, zelinu či burinu, ktorá sa snaží ich udusiť. Sú na tom rovnako, sú kvety, a to každý spozná, lebo o tom svedčí ich meno, výhľad, život, farba... Vedia, že si ich záhradník vybral, a že vyplie to, čo dusí ich život.
Preto sa muškáty nesťažujú na ruže. Preto sa ruže nesťažujú na muškáty. Lebo sú na tom rovnako. Sú kvety. O kvety býva postarané...