„Dobré ráno, miluje ťa tvoja mama.“ Takúto sms som dostala dnes ráno. A začala som premýšľať o tom dare, o tom požehnaní a o tej zodpovednosti. A hádam po prvýkrát ma k tomu nenútil iba môj ženský sentimentalizmus a precítenosť. Nútilo ma k tomu Slovo, o ktorom som premýšľala z tohto aspektu.
Verím, že boli chvíle, keď Pán Ježiš vnímal svoju mamu ako dar. Mohol prísť na svet akýmkoľvek iným spôsobom. On si vybral mamu. Vopred si ju vybral. Vopred ju miloval. Verím, že boli chvíle, keď bola pre neho požehnaním. Bola tu blízko, bola pri ňom, bola jednoducho mama. Prišiel však čas zodpovednosti.
Pán Ježiš visí na kríži, a vo svojom najväčšom utrpení ešte stále myslí na svoju mamu. Kým zomiera pre svojich nepriateľov, ešte stále myslí aj na svoju mamu. Kým krváca pre moje hriechy, ešte stále myslí na svoju mamu. Kým sám trpí, potešuje svoju mamu z kríža. Kým sám prechádza cez svoj celosvetový boj, ešte stále bojuje aj rodinný boj. Tu jeho mama vidí v akého muža dôstojného vyrástol jej syn. Aj v tom poslednom čase bol Ježiš jednoducho synom.
A preto ma to núti dnes premýšľať. Kým prechádzam cez svoje utrpenie, svoje boje, svoju krízu, svoj úspech, svoje dosiahnutia... stojí tam vždy niekto. Stojí tam mama. Kým vediem svoje vlastné „celosvetové“ boje, nesmiem zabudnúť na svoje „rodinné boje“. Pán Ježiš ukázal aké je to dôležité.
Byť synom/ dcérou, keď sa ti odohráva dôležitá životná kapitola, byť synom/ dcérou , keď chceš zachraňovať ľudí, je našim poslaním.
Dnes mojou modlitbou je, kým tam stojí táto žena, jednoducho byť dcérou.
Komentáre