Svet v mojej farbe

,,Potreboval som celý život na to, aby som sa naučil kresliť ako dieťa," povedal Pablo Picasso. Napriek zručnosti a talentu, svetoznámy majster umelec chcel kresliť ako dieťa. Pred niekoľkými dňami som pochopila prečo.

Prišlo k nám 4-ročné dievčatko, ktoré povedalo, že mi chce niečo nakresliť. Neprešla ani minúta a už mi ukazuje hotový výkres. Keď som sa pozrela na výkres, nevedela som ako mám reagovať. A tak som sa ju opýtala: ,,Nechýbajú tu ešte ruky a nohy? Zabudla si ich nakresliť." Ona sa prekvapene na mňa pozrela a odvetila: ,,Nie." Zase som sa snažila jej vysvetliť, že obraz nie je úplný a zopakovala som: ,,Myslím si, že tu niečo chýba. " Milé dievčatko odpovedalo: ,,To je Nick Vujičić." Nezostalo mi síl na nič iné ako povedať: ,,Páči sa mi ten jeho úsmev."

Ešte aj dnes mi to vyvolá slzy. Nevidela na tom nič zlé, alebo že by tam niečo chýbalo. Videla iba to, čo tam je. Radosť zo života, úprimný úsmev a pokoj. Toto nedokázal vidieť ani Pablo Picasso. Majster maliarstva.

V ten deň bol v našom dome otočený vzťah žiak-učiteľ. Niekedy musíme byť pripravení otočiť tento vzťah. V ten deň som sa naučila niečo veľké. Nešlo jej o dokonalú kresbu, alebo vyjadriť perfektnosť života. Nešlo jej o zvyčajnú estetiku. Nakreslila muža bez nôh a rúk, ale s veľkým úsmevom. Vystihla podstatu.

Dieťa nevie, čo je to pravidlo, alebo rutina. A preto chudobného nikdy neodhodí od seba. A preto hriešneho neponíži. A preto zlého nezačne nenávidieť. A preto človeka inej národnosti nevidí ako človeka, ktorý je menejcenný. A preto zlodeja neodsúdi. A preto nemá predsudky k ľuďom inej rasy. A preto mu nič nie je samozrejmé, čo dostane od otca, ale berie to s radosťou ako dar (hoci to vidí každý deň). A preto na mužovi bez nôh a rúk nevidí, že by mu niečo chýbalo. Veď nakreslila úsmev, čo je k tomu ešte potrebné? Tieto "dobre analyzované a preskúmané" veci sa naučí od nás dospelých. Niekedy je potrebné otočiť vzťah dieťa-dospelý, dieťa-vychovávajúci. Vtedy sa zahanbíme.

Deti nám, konečne, ukazujú, že všetko krásne, nové a potrebné sa vždy objavuje "na kolenách". A preto, keď začneme chodiť, je to len preto, lebo sme kedysi boli "na kolenách".