Svet v mojej farbe

Bežíme, trénujeme, ustávame, oddychujeme, utekáme, ženieme sa, padáme, potíme sa, cvičíme, vyhrávame...

Na Božom teréne nie sme protihráči. Na Božom teréne existujú ina spoluhráči. Na Božom teréne neexistuje súťaženie síl. Na Božom teréne existuje iba združenie síl. Na Božom teréne neexistujú súperi. Na Božom teréne existujú ina superpartneri. Je jeden terén, jedno pole, jedna roľa, jedno bojisko. Je jeden tréner, jeden učiteľ, jeden hlavný, jeden veliteľ. Je jeden tím, jedno družstvo, jedna skupina, jedna čata.

Na tomto teréne má každý gól rovnakú hodnotu. Dokonca aj autogól. Na tomto teréne nejde o to, ktorý oddiel tímu dá gól, lebo sa tím teší z každého gólu, pretože to prináša úspech a slávu spoločnému trénerovi. Každý človek, ktorý je pod dohľadom tohto trénera, má svoju pozíciu, poslanie, úlohu a zadanie. Nejde o vyššie a nižšie postavenie v tíme, ide o rozmanité a rôznorodé roly, bez ktorých by tím neplnil funkciu úspešného tímu. Pravidlá sú stanovené a tie sa musia dodržiavať, ak očakávame úspech.

Kým tím hrá, povetrie prináša rôzne hlasy. Niektoré sú podporou, kričia: "Hurááá, napred naši, ideme, jeee," a iné zasa:" Búúú, zlyháte, my sme lepší, uááá." To sú iba sediaci. Avšak, vtedy sa hráči zamerajú a sústredia na hlas ich trénera, ktorý svoje heslo nemení ani v najhorších situáciách: "So mnou si spoluvíťaz." Nechce dovoliť, aby sa jeho tím správal povýšenecky, ak ho publikum povzbudí, alebo aby sa odradil, ak ho neuznáva. Tím je si vedomý, že taktika, zariadenie, terén a dokonca aj lopta patrí trénerovi. On ich vybavil a oni už majú iba bežať a hrať. Spolu.

Hráč, ktorý hrá na Božom teréne vie, že nič neurobil sám, ale že je časť tímu. Vie, že všetky medaily, ocenenia, vyznamenania, ktoré svedčia o úspechoch, patria iba trénerovi.
Keď budeme na jednom teréne, pod vedením jedného trénera, vtedy budeme jeden tím, ktorý hrá za jeden cieľ. Vtedy príde víťazstvo.