Niekedy sa nám v živote nedarí práve preto... pretože robíme všetko naopak. Hľadáme niečo, čo nás uspokojí, a to niečo, resp. Niekto nás už dávno našiel. My sa snažíme nachádzať, a namiesto toho, by sme mali dovoliť byť nájdení. Byť nájdený znamená byť odkrytý. My chceme odkrývať. Nechceme byť odkrytí.
Hľadáme bohatstvo, a nehľadáme Kráľovstvo. Kým hľadáme bohatstvo, trpíme nedostatkom. Paradox. Cítime, že nám vždy niečo chýba. Vždy nám bude niečo chýbať, lebo nám nemôže byť nič pridané. Hľadáme krásu v temných kútoch tohto konzumného sveta. A nikdy sa necítime krásni práve preto - lebo nenosíme krásu Božiu, ale sme dekoráciou tomuto svetu, ktorý nami aj tak pohrdne, keď nadíde nový trend. Riadime sa billboardami, namiesto Bibliami.
Hovoríme krásne veci o mŕtvom človekovi. Aký bol statočný. Krásny. Talentovaný. Použitý Bohom. Nikdy sme mu to nepovedali, kým žil. Teraz ho uznávame a obdivujeme, pretože nám viac ,,nehrozí". Avšak vieme, že on v skutočnosti taký aj bol. Povzbudzujeme chorého, že to dokáže, že bude lepšie, že je hrdina. Kým je zdravý, nevenujeme mu pozornosť, ani slovo povzbudenia.
Chceme rásť. Finančne, duchovne, morálne, kultúrne, kariérne. Rastieme však iba vo vlastných očiach. A možno v niektorých ľudských. V Božích očiach sme malí. Keď sme veľkí, vtedy sme najmenší.
Chceme senzácie. Manifestácie. Organizácie. Programy. Projekty. Akoby sme zabúdali, že evanjelium je o kríži. O krvi. O pokore. O Jeho diele.
Potom sa sťažujeme. Namáhame. Ľutujeme. Žalujeme. Nenávidíme. Závidíme. Plačeme. Modlíme... Zase robíme všetko naopak.
Keď sa budeme modliť, budeme všetko vládať. Keď budeme hlásať len a len evanjelium, zasiahneme iných. Keď sa budeme menšiť, On bude rásť. Keď budeme povzbudzovať zdravých ľudí, prispejeme k ich sile. Keď si budeme vážiť živých ľudí, budeme aj my vážení. Keď sa krása Kristova bude v nás a na nás vidieť, svet bude ohromený. Keď budeme hľadať Kráľovstvo, všetko nám bude pridané. Keď budeme robiť veci od začiatku, a nie naopak, vtedy budeme spokojní.
Komentáre