Svet v mojej farbe

   Ako začať môj životný príbeh... možno bude najlepšie, keď od začiatku.

V druhom štáte. V druhej ulici. V druhom dome. V druhom stave.

Rok 1986, chladný november a moja mama v Macedónsku so mnou v náručí. Tak začína náš spoločný príbeh plný dobrodružstiev. Vtedy sme sa stali tím. Prežívala môj plač spolu so mnou. Prvý zub a prvé slovo, ktoré, mimochodom, bolo "ocko", ale nenahnevala sa. Začala nosiť väčšie číslo oblečenia, ale nenahnevala sa. Nemala toľko času pre seba, ale nenahnevala sa. Boli sme tím. Ona a ja.

Neskoršie, rok 2005, ešte teplý september a zase som v jej náručí. Ibaže tentokrát pri rozlúčke, keď ja sama sa mám ocitnúť v druhom štáte, v druhej ulici, v druhom dome. Ja musím byť silná, kým sú jej oči mokré. Aj na diaľku tu bola. Prežívala so mnou každú skúšku. Každý strach. Každé nové priateľstvo. Každý malý-veľký úspech. Aj na diaľku sme boli tím. Ona a ja.

Onedlho, rok 2009, svieži máj, a môj životný let. Oblieka mi biele šaty a pritom sa jej slzy stekajú po tvári. Cítim, čo asi cíti, keď ma objíma. Vždy to začína a končí v náručí. V izbe prežívame nezabudnuteľné okamihy. Strach. Radosť. Neistotu. Modlitbu. Ona a ja.

Teraz, rok 2012, jún, dávno som vyletela z hniezda, som v druhej ulici a v druhom dome, každý deň však spolu niečo prežívame. Začínam deň rovnako ako ona - so šálkou kávy (ktorú mi manžel urobil, ale to je už druhý príbeh) v jednej ruke a s telefónom v druhej. Ona a ja. Jedálny príbor mám v rovnakej zásuvke ako to máme u našich. Veď nemôžem inak. Môj brat si z toho niekedy robí žart. (ale to je už ďalší príbeh) Sú rôzne recepty ako urobiť dobré palacinky, ale ja nemôžem použiť iný ako ten jej. Prežíva so mnou moje kuchárske úspechy a neúspechy. Kreatívne úspechy a neúspechy. Záhradkárske úspechy a neúspechy. Životné úspechy a neúspechy. Zostali sme tím. Ona a ja.

Navždy budeme tím. Ona a ja.

P.S. Ocko mi odpustí túto chvíľu. Veď vie, že zároveň platí On a ja... ale to je už tretí príbeh.  :)