***Ráno vstávam do škôlky. Kým sa umyjem, raňajky sú už na stole. Chlebík, ktorý má oči a úsmev z kečupu a uši zo šalátu. Kým sa naraňajkujem, topánky a malý kufor ma už čakajú pri dverách. V škôlke si otvorím môj kufor a tam prezuvky, na ktoré som celkom zabudla. Aké šťastie, že sú tu! Keď sa vrátim, v mojej izbe, na malom pracovnom stole stojí váza čerstvých tulipánov. Tie mám dodnes najradšej. Bežím po schodoch za vôňou, kde ma čaká moje obľúbené jedlo. Po obede vyjdem von a čo nevidím? Môj malý fialový bicykel je opravený a netrpezlivo na mňa čaká. Na dvore sú prestreté moje šaty, aby som si zajtra mala čo obliecť do škôlky. Ešte väčšiu radosť mám, keď uvidím improvizovaný bazén. V malej vlečke umiestnená nepriepustná plachta a v nej voda! Aká radosť!
***Prišli Vianoce. Na šijacom stroji vidím nedokončené bordové šaty. Asi budú moje. Ani neviem odkiaľ sa zjavili, ale na mňa nakúkajú rukou urobené vianočné ozdoby - orechy zabalené do fólie a cukríky v pestrom papieri. A pod čerstvou malou zelenou halúzkou z jedličky stoja dlho-očakávané červené lakované topánky, po ktorých túžim už asi tri roky. Ideme do zboru. Mám na sebe tie bordové šaty, ktoré sú už dokončené a tiež mašľu na hlave z rovnakého materiálu, a tam spievame s bratmi pieseň...nejakú novú. Spievame: ,,Aj môj Pán bol dieťa, mal rodičov a priateľov. Hral sa, rozprával, učil, ale nikdy, nikdy nehrešil..." Nie som si vedomá kto ju napísal.
***Už som žiačka základnej školy. Popri všetkých starostiach, zabudla som na domácu úlohu z výtvarnej a až ráno som na to prišla. Smutná vstávam z postele, a na stole vidím nakreslený obraz. Neviem či ma oči klamu, ale niekto ho nakreslil namiesto mňa! Šťastne si vykračujem do školy v kabátiku, ktorý bol ešte včera pokrčený a špinavý, a dnes vyzerá ako nový. Je čistý a nažehlený. Nosím učiteľke kyticu kvetov, ktorú som našla pri dverách a tiež peniaze za výlet, ktoré som našla v školskej taške. Aká som šťastná! Teraz, keď mám peniaze, môžem ísť na výlet!
***Je ešte veľa vecí, o ktorých môžem písať. Podstatné je, že teraz už viem...Už viem, že to boli oni. Mama a otec.
Komentáre