Možno najrozšírenejší postoj v súčasnom svete je súd. Ľudský súd nemá v sebe spravodlivosť. Iba Boh ju má. Preto vo svojom Slove hovorí, aby sme nesúdili. Pretože potom budeme musieť byť rovnakou mierou súdení. Pretože by to bolo spravodlivé. Keď človek súdi človeka, nestíha preukázať lásku, obdiv, rešpekt. Boli ste niekedy súdení? Človek súdi podľa svojich spôsobov. Ale...tvoj spôsob nie je môj spôsob a môj spôsob nie je tvoj. A to by malo byť v poriadku. Prečo je vo svete tak málo lásky? Pretože príliš veľa súdime. V každodennosti. Štýl obliekania, štýl života, štýl stravovania sa, štýl vedenia domácnosti, štýl výchovy, štýl záujmov, štýl ako komu bije srdce... Takmer všetko padá pod náš názor. A potom súdime, či sa nám to páči. A čo s tým dosahujeme? Chceme asi presvedčiť druhého človeka, že jeho spôsob nie je ten správny? A načo? Z pozície ženy hovorím... Matka súdi druhú matku. Manželka druhú manželku. Kolegyňa kolegyňu. (slovná hračka.) Domáca domácnosť inej ženy. A načo? Komu vyriekneme súd? A kto to potvrdí? Matka nie je utvorená Bohom pre inú matku. Utvorená je pre svoje dieťa. Možno tá cesta vedie do jasieľ v útlom veku a možno neskôr v detstve. A prečo by to malo byť súdené? Manželka nie je utvorená pre inú manželku. Utvorená je pre cestu so svojím manželom. Jej štýl vlasov (banálny príklad), sa nemusí páčiť inej manželke, ale jemu. Ich manželstvo má svoje spôsoby, ktoré možno nie sú moje. A prečo by to malo byť súdené? Domáca môže dať na stôl smoki a čipsy, a iná môže predložiť guláš a delikatesy, ktoré priprávala celý deň. A prečo by to malo byť súdené? Dnes všetko súdime. A nikto sa nás nepýtal. Pretože v našom súde niet spravodlivosť. Iba názor. Milujme. Milujme. Milujme. Keď milujeme, môžeme sa zdať naivní, ale aspoň nevyriekame bezprávny a neopodstatnený rozsudok nad životami iných ľudí. Kým sa na nás hrnú články vedcov o výchove, o vzťahoch, o manželstve, o stravovaní sa, uvažujme o tom, že láska sa vedecky vyskúmať nedá. Láska je Boh. A kto sú vedci? Vedci a múdrosť tohto sveta nás učí súdiť podľa seba. Boh nás učí, že nás utvoril rozmanitých. Aby sme cvičili lásku. Navozvýšenejší postoj, aký môžeme pestovať k niekomu. Súd je povrchný. Láska prikrýva množstvo hriechu a siaha do hlbín. Uzdravuje. Napráva. Raduje sa. Nie je sebecká. Ani Boh sa nezaujíma o náš súd. Zaujíma sa o praktickú lásku. Súdiť je ľahko. Ľahko neznamená krásne. Láska je pojivo dokonalosti. Pomáha vidieť inú matku, manželku, kolegyňu, ženu vo svetle ako ju vidí Boh. Inú ako ty, alebo ja. Keď mi môj syn povedal, že spomedzi všetkých "dievčat" by si vybral mňa a spomedzi všetkých "Pintírovcov" by si vybral svojho otca, pochopila som veľkú vec. Jeho nezaujímaú názory iných. Možno "lepších" rodičov. On miluje. Naše spôsoby ho robia šťastným. A nie sme dokonalí. Vieme byť nervózni, niekedy nemáme trpezlivosť. Ale on nás nesúdi. Pretože miluje. Má čisté srdce a nevie, čo je súd. A keby tam stálo veľa žien, ktoré si myslia, že moje spôsoby nie sú dobré, on by si vybral mňa. :) Neodsúdil by, iba by urobil výber. Tu nehovorím iba o rodičovstve, ale o každom aspekte života. Nesúďme, iba robme životný výber, ktorý nám zodpovedá. Ak sa niekedy cítiš byť súdená, pozri sa do očí svojho dieťaťa, manžela, nadradeného. Pozri sa do očí Boha. Ak niekedy súdiš, pozri sa do očí Boha. Láska je taká nádherná. Boh je láska.
Komentáre