Svet v mojej farbe

Rastiem tu, na tomto strome. Na dedinskom dvore. Vedľa starej ošúchanej lavice. Nechcem! Chcem byť ananás. Ten si ale žije! To je exotika a krása! Nepatrím medzi "obyčajné" ovocie, ja som predsa exotický, neobyčajný, výnimočný plod. Dokonca som názoru, že moja šťava, vôňa, vzhľad a povaha nie je "jablková". Tie sú také...všedné a časté. Vzbudzujem zdanie, že som iba jablko, ale v skutočnosti som predsa len ananás. Myslím si, že chutím ako ananás. Prečo si to ale nikto nevšíma? Ostatné jablká vari nemajú ambície, sú spokojné, vyrovnané. Ja však nie som ako ony, ja som niečo viac! Ja nemôžem žiť v takomto bežnom prostredí. Ja nemôžem žiť taký prozaický život. Ja nemôžem mať tuctovú tvár, akých sú tisíce. Ja chcem žiť ako ananás... Ja som exotický plod! Ja predsa nie som dedinské jablko! Čas prešiel. Jablko vo svojej túžbe byť niekto iný zabudlo na svoju úlohu, na svoje povolanie, na svoju funkciu, na svoju misiu, na svoju povinnosť. Neslúžilo svojmu určeniu. Z iných jabĺk bol upečený lahodný koláč, urobená bola chutná šťava, uvarený bol voňavý kompót. Celá dedina mala z nich úžitok. Čas prešiel, dvor obnovili, starú lavicu oživili novou farbou ...a hrdé jablko zhnilo. *Anna Pintír*