Svet v mojej farbe

     Prechádzam cez skúšku - neraz vyslovená konštatácia. Mám ťažké obdobie, ale môj Boh    ma vidí - časté vyslovenie sebaľútosti. Prečo práve ja? - otázka bezmocnosti. Nezriedka premrháme dni, mesiace, roky v sebaľutovaní. Nezriedka si spomenieme na Jóba a nezriedka sa v takých chvíľach s ním stotožňujeme. Prišli na mňa "Jóbove" dni. Však aj Jób bol skúšaný. Som ako služobník Jób, musím všetko mlčky znášať, to je môj údel. Rozhodne to nemal ľahké, ale akoby sme zabúdali na malý detail. Je tu "malý" háčik. Jób bol bezúhonný, priamy, spravodlivý, bál sa Boha a chránil sa zlého. Človek hlboko zbožný. Človek šľachetný. Človek statočný. Človek, na ktorého bol Boh hrdý: Či si si všimol môjho služobníka Jóba? Niet mu rovného... Ach, či naozaj prišli na nás "Jóbove" dni? Či je Boh na nás hrdý? Či sme skúšaní vo svojej bezúhonnosti, alebo žneme plody svojej nečestnosti? Či sme naozaj skúšaní vo svojej spravodlivosti, alebo žneme plody svojej bezcharakternosti? Či sme naozaj skúšaní vo svojej zbožnosti, alebo žneme plody vlastných názorov? Či sme naozaj skúšaní vo svojom ochraňovaní sa zlého, alebo žneme plody svojej zlomyseľnosti a sebeckosti? Prišla na nás skúška, alebo vlastná žatva? Ak sme bezúhonní, priami, spravodliví, ak sa bojíme Boha a chránime sa zlého - už vopred sme víťazi. Žiadna skúška, prekážka, ťažkosť, neprajná situácia a okolnosti nás nezničia. Boh bude na nás hrdý. Bude sa chváliť. Ak nám však tieto epitetony nepatria, Jóbove dni nás nezasiahli. Zasiahla nás žatva, ktorá nepozná výnimky. Ani vtedy však nezostaneme sami a Bohom opustení...potrebné je avšak zabudnúť na sebaľútosť, pozbierať svoju žatvu a začať siať dobré semeno bezúhonnosti, statočnosti a zbožnosti. A*