Od toho prvého dňa, keď som vyriekol Slovo, mnoho vecí sa zmenilo. Niektoré však zostali rovnaké.
Prešlo odvtedy mnoho dní, rokov, storočí.
S prítomnosťou môjho Slova vzniklo svetlo. Kde ja hovorím, svetlo sa oddeľuje od tmy.
Dodnes je tomu tak. Pretože je to dobré!
V ten deň som si vymyslel oblohu. Priestranstvá, ktoré budú obývané.
Vopred som vedel, čo tam položím. Nepotreboval som potlesk.
Slovo sa ozývalo po všetkých končinách a vykonalo dielo. Slovo ma poslúcha.
Zem vydala sviežu trávu v ten deň, keď som sa rozhodol, že tak bude dobre.
Rozhodol som sa, že bude dobré, keď najprv stvorím rastliny a až potom slnko.
Pamätám si, ako sa mi to páčilo. Stojím si vždy za svojím Slovom. Je dobré!
Dodnes zaodievam trávu zelenou farbou. Rastie tak, ako to ja chcem.
V ten deň som dal slnko na oblohu.
Dodnes tam stojí. Drží sa na neviditeľnej niti môjho príkazu.
Dodnes čaká iba na moje pokyny a koná tak, ako ja chcem.
Svieti, lebo som k nemu vyriekol Slovo. Moje Slovo trvá a nepotrebujem ho znova zopakovať.
Už vtedy som vedel, že hviezda bude znamením.
Požehnal som živé tvory v ten deň. A poslúchajú na moje pokyny dodnes.
Plodia sa, množia sa a napĺňajú zem. Ktorú som stvoril. Ktorá je dobrá. Ktorá je moja.
Ktorá tu stojí, tak veľkolepo!
Prišiel vzácny deň. Rozhodol som ešte niekomu darovať svoj obraz. Vdýchol som svojho ducha.
Dodnes si myslím, že to bolo veľmi dobré!
Bol to niekto blízky môjmu srdcu. Niekto najbližší. Každý deň som túžil mať s ním spoločenstvo. Len tak, prechádzať sa. Užívať si harmóniu. Bolo to naozaj veľmi dobré.
Dodnes zahaľujem tmu svetlom svojho Slova.
Dodnes sa moje vyslovené Slovo ozýva vesmírom. A vesmír sa chveje.
Dodnes tráva rastie a zelená sa, pretože tú zelenú farbu som si ja zvolil. Ona nevie inak.
Dodnes svieti slnko, mesiac a hviezdy. Avšak, ľudia si myslia, že to potrebuje
dodatočné výskumy, prieskumy a teórie. Nestačí, že konajú moje Slovo?
Dodnes sú živé tvory požehnané. Plazia sa, plávajú a chodia na môj pokyn. Tisícročiami ho dodržiavajú.
Dodnes je pre mňa vzácny deň, keď pohliadam na toho, kto je mojím obrazom na zemi. Komu dávam svojho ducha.
Chcel by som sa s ním rozprávať. Len tak, prechádzať sa. Užívať si harmóniu. Ako v ten deň.
Povedať mu, že to všetko je pre nás. Nemusí skúmať, iba si podmaniť. Dodnes neprestajne a ustavične si ho všímam. Dodnes si myslím, že je veľmi dobre utvorený.
Ešte stále moje vyslovené Slovo visí nad Jeho životom. A bol večer, a bolo ráno, koľko dní už čakám?
Komentáre