Hrabličky ma sledujú nedôverčivým pohľadom pochybnosti, kým nám lístie šuchoce pod hravými nohami. Metla z rohu vystiera dlhé hrdlo, kým sa lístie rozbehuje na chodníky a celý dvor. Dokonca aj lístie zväčšuje hlasitosť svojho šuchotu. Vánok pofukuje sem-a-tam a zhadzuje zo stromu nových priateľov do ríše listovej ležiacej na tráve. Kosačka je nejaká osvietená, kým zdanlivo odchádza mimo sezóny. Pes chrumká orechy, akoby mi chcel naznačiť, že je kopec chrumotov na zemi, ktorý čaká byť pozbieraný. Darmo! Darmo vám všetko!
Burina vyčnieva spod tehál, lebo ma chce naštvať. Ruža odkvitá a lupienky zanecháva na mokrej zemi. Slnko prozreteľne svieti do obločníc, kým babie leto visí vo vzduchu a tlačí sa do dverí. Všade sa odzrkadľuje robota. Darmo! Darmo vám všetko!
Chlapček nezávistle a bezstarostne si pohmkáva na hojdačke pieseň, ktorá je súčasť rituálu: „Déééj, dej, dééj, dej.“ Usmieva sa, točí hojdačku dookola a náhle zastane, keď prejde traktor. Spadne mu na hlavu list, ktorý vyvolá zadivené hrkútanie. Prižmúri, zodvihne hlavu, otvorí oči čakajúc ďalší list, ale nevie, že listy sa dnes nechcú hrať. Lákajú do roboty. Avšak darmo.
Nevidia mandarínku v mojej ruke? Nevedia, že ju chlapček ešte nikdy neochutnal? Kým odznieva Déééj, dej, dééj, dej, začnem bieliť šupku z mandarínky. Pes chrumká orechy, ktoré mali byť na koláče a vyvolá apetít v očkách skúmavca. Vôňa mandarínky od susedy sa začína šíriť pod noštekom. Ako to viem? Hojdačka stráca rýchlosť, pieseň utichuje, oči sa roztvorili, zorničky zväčšili a ústečká pootvorili do formy „o“. Prvýkrát ideme ochutnať mandarínku. A preto všetko stop! Robota zastaň, lístie zmenši hlasitosť a vánok, daj sa na slowmotion!
Sotva stihne vysloviť mňam a už prežíva niečo nové. Čakám reakciu a keď sa dostaví očakávaný úsmev, roztiahnem ústa aj ja. Ručička sa vystiera a ústa sa zmenia na veľké „O“.
Plný dvor lístia, slnko prozreteľne ukazuje na prácu v oknách, babie leto sa tlačí do dverí, vánok roznáša lupienky po dvore, orechy dnes nebudú v koláči. Mandarínová šťava tečie po brade, kým sa ústa rozťahujú do úsmevu. List zasa spadol na hlavičku, vánok prešiel do susedov. Možno tam budú dnes pracovať. My nemôžeme, lebo ochutnávame mandarínku na hojdačke medzi lístím. Mandarínová šťava tečie až po kabátik a neviem ako sa dostala na vrch čiapky. Dáme zajtra do práčky...možno...ak nebudeme ochutnávať ďalšiu dobrotu po prvýkrát v živote.
Komentáre