„Prvi Glas Srbije“
Číslo jeden. Number one. Najlepší. Najtalentovanejší. Vyvolený.
Kto mu udelil titul najlepšieho? Kto ho zvolil za najtalentovanejšieho? Kto si ho vyvolil? A čo mu tí, ktorí si ho vyvolili dajú? Keď bude držiteľom titulu prvého, čo poskytne iným?
Dnešným pozeraním prichádzam do jedného jediného záveru: My, ako chváliči a držitelia titulu vyvolených, máme o čo bojovať.
Kým účastníci spievajú, ľudia sú pohnutí a plačú. Kým účastníci spievajú, ľudia dvíhajú ruky. Dokážu zvládnuť správnu intonáciu, sú rytmickí majstri, farbou hlasu vynikajú a ocenení sú ako „iní“. Kým účastníci spievajú, tí, ktorí si ich vyvolili majú radosť a prekypujú nadšením. Kým účastníci spievajú, tí, ktorí si ich vyvolili sú spokojní s vlastným výberom. Hovoria im, že majú talent, že majú charizmu, že je práve tá šou miestom pre nich. Hovoria im, že sú na to stvorení.
My, ako chváliči a držitelia titulu vyvolených, máme o čo bojovať.
Nejde o pohnutie a plač publika. Nejde ani o zdvihnuté ruky. Nejde o charizmu, tá nezachráni. To s publikom dokáže urobiť aj svet. Ide o to, či Ten, ktorý si nás vyvolil, má radosť a či prekypuje šťastím. Ide o to, či je Ten, ktorý si nás vyvolil, spokojný s výberom. Ide o to, že nám vdýchnutím života povedal, že sme pre Neho stvorení a že Jeho trón je miestom pre nás. A preto, my chváliči a držitelia titulu vyvolených máme o čo bojovať. Inak si ľudia budú myslieť, že niet rozdielu medzi nami a svetom. Máme o čo bojovať, lebo svet si dáva titul „iného“. Máme o čo bojovať, lebo dvíhajú ľudí zo sedadiel. Máme o čo bojovať, lebo chcú byť prví.
Spievať môžeme lepšie, alebo horšie. Chváliť môžeme iba na výbornú. Tu niet „alebo“. Všetci sme pozvaní byť Prvý Hlas Neba. Všetci. A preto máme o čo bojovať. ..a to nie o mikrofón a šou.
Komentáre
Nase boje su vytazné!
ale bojovat s rukov Bozov na kazdom kroku
je prekrasne.